Skratka O. T. O. označuje Ordo Templi Orientis, „Rád Východného chrámu“, niekedy prekladaný aj ako „Rád východných templárov“. Ide o medzinárodne pôsobiaci ezoterický a iniciačný rád, ktorý stojí na filozoficko-náboženskom systéme menom THELÉMA. Rád má oficiálne zastúpenie vo viac než tridsiatich krajinách sveta.
Cieľom O.T.O. je budovanie medzinárodnej bratsko-sesterskej organizácie a lokálnych komunít, ktoré sa seriózne zaoberajú duchovnou prácou. Rád zasväcuje svojich členov v rámci rozsiahleho systému obradov a mystérií, povzbudzuje ich k pravidelným lóžovým prácam, ako aj k pravidelnému sláveniu Gnostickej omše, ktorá je ústredným a verejným obradom Rádu.
Ordo Templi Orientis bolo založené na prelome 19. a 20. storočia v Rakúsku a pôvodne bolo zamýšľané ako súčasť slobodomurárskych štruktúr. Okrem slobodomurárstva sa opieralo o učenie rozenkruciánov a rôznych ďalších vetiev západného ezoterizmu, vrátane kabaly, gnosticizmu a pohanských mystériových škôl. Jeho symbolika od počiatku zjednocovala ezoterické tradície Východu a Západu.
Po Crowleyho zasvätení v roku 1910 e. v. Rád postupne prijal učenie thelémy a odčlenil sa od slobodomurárstva.
O. T. O. má dva základné ríty, Mysteria Mystica Maxima a Ecclesia Gnostica Catholica.
- Mysteria Mystica Maxima (M∴M∴M∴) je iniciačné krídlo O. T. O.
- Ecclesia Gnostica Catholica (E. G. C.), Gnostická katolícka cirkev, je eklesiastické krídlo O. T. O.
M∴M∴M∴
Štruktúra O. T. O., po vzore slobodomurárstva a antických mystérií, stojí na sérii zasvätení a stupňov. Cieľom zasväcovacích obradov je pomocou alegórií a symbolov inštruovať jednotlivca o tajomstvách božstva a prírody, a tým mu napomôcť v jeho či jej sebapoznaní.
Zasvätenie môže udeliť iba na to určený zasvätiteľ počas náležite fyzicky vykonanej ceremónie. V prípade záujmu o zasvätenie pozri stránku o členstve.
Iniciačný rítus rádu O. T. O. sa nazýva Mysteria Mystica Maxima (M∴M∴M∴). Skladá sa z 21 stupňov, z ktorých trinásť je číslovaných a osem nečíslovaných či „prechodných“. Zároveň existujú tri základné hodnosti či „triády“, Pustovník, Milenec a Človek Zeme.
Ďalej nasleduje grafické zobrazenie iniciačnej hierarchie.
| Tretia triáda Človek Zeme | 0° | Minerval |
| I° | Muž a Brat // Žena a Sestra | |
| II° | Magik | |
| III° | Majster mágie | |
| IV° | Dokonalý magik a spoločník Svätej kráľovskej klenby Henochovej | |
| P∴I∴ | Dokonalý zasvätenec a princ jeruzalemský | |
| – | K. E. W. | Rytier východu a západu |
| Druhá triáda Milenec | V° | Zvrchovaný princ Ružového kríža a rytier pelikána a orla |
| Rytier červeného orla a člen Senátu rytierskych hermetických filozofov | ||
| VI° | Slávny rytier (templár) Rádu Kádoša a spoločník Svätého grálu | |
| Veľký inkvizítor a člen Veľkého tribunálu | ||
| Princ kráľovského tajomstva | ||
| VII° | Teoretikus a slovutný zvrchovaný najvyšší inšpektor | |
| Magus svetla a biskup Ecclesia Gnostica Catholica | ||
| Veľmajster svetla a inšpektor obradov a stupňov | ||
| Prvá triáda Pustovník | VIII° | Dokonalý pontifex iluminátov |
| Epopt iluminátov | ||
| IX° | Zasvätenec Svätyne gnózy | |
| X° | Rex Summus Sanctissimus | |
| XI° | Zasvätenec jedenásteho stupňa | |
| XII° | Frater Superior a Vonkajší vodca Rádu |
Stupeň Minerval (0°) je úvodný stupeň zasvätenia, na ktorom sa ašpirant považuje skôr za „cteného hosťa“ než plnohodnotného člena Rádu. Cieľom stupňa je umožniť ašpirantovi vidieť dianie v Ráde a rozhodnúť sa, či sa bude uchádzať o plnohodnotné členstvo. Už minervalovia môžu začať s noviciátom pod dozorom biskupa E. G. C., s cieľom eventuálne stať sa diakonom, kňazom alebo kňažkou slúžiacou Gnostickú omšu.
Prvý stupeň (I°) udeľuje zasvätencovi plnohodnotné členstvo v Ráde. Zasvätenec prvého a vyšších stupňov môže Rád kedykoľvek administratívne opustiť, ale duchovné puto vytvorené medzi ním a Rádom zostane zachované do konca jeho života. Zasvätenec druhého stupňa môže byť vysvätený za diakona Ecclesia Gnostica Catholica.
Po dosiahnutí stupňa Dokonalého zasvätenca (P∴I∴) je ďalší postup možný iba na pozvanie. Zasvätenci prechodného stupňa Rytiera východu a západu (K. E. W.) môžu byť vysvätení za kňaza alebo kňažku Ecclesia Gnostica Catholica. Episkopálne vysvätenie sa udeľuje ako súčasť siedmeho stupňa. Desiaty stupeň (X°) sa udeľuje veľmajstrovi O. T. O. v krajine, v ktorej je zriadená Veľká lóža.
Stupne triády Človeka Zeme predstavujú púť človeka do večnosti. Na nultom stupni je ego podobné blúdiacemu bohovi a ako také je nasmerované k vteleniu. Následne I° predstavuje zrodenie, II° dospelý život, III° individuálnu smrť a IV° svet, ktorý sa otvára po smrti a v ktorom zasvätenec dosahuje oslávený stav. Na stupni P∴I∴ zasvätenec symbolicky dosahuje dokonalosť a cyklus je ukončený.
Obrad II° sám osebe nemôže dostatočne poučiť zasvätenca o symbolických tajomstvách života. Obrady V°–IX° teda tieto tajomstvá ďalej rozvíjajú a inštruujú ašpiranta v hermetickej filozofii, kabale a jóge. Cieľom tejto série obradov je postupne pripraviť zasvätenca na odhalenie a správne nakladanie s Najvyšším tajomstvom Rádu.
X° sa udeľuje Najvyššiemu a Svätému Kráľovi každej Veľkej lóže.
XI° je technický stupeň a nesúvisí so všeobecným plánom Rádu.
XII° je vyhradený pre Vonkajšieho vodcu Rádu.
Každý, kto dosiahol plnoletosť (18 rokov), je slobodný a teší sa dobrej povesti, má nezrušiteľné právo uchádzať sa o zasvätenie do prvých troch stupňov. „Prvé tri stupne“ však v tomto prípade označujú celú triádu Človeka Zeme, pretože stupeň minerval sa považuje za úvod do prvého stupňa a P∴I∴ a štvrtý stupeň sa považujú za rozvinutia tretieho stupňa.
Dosiahnutie IV° a P∴I∴ obvykle trvá niekoľko rokov. Na väčšine stupňov je nutné zotrvať istý minimálny čas, aby zasvätenec plne vstrebal symboliku zasväcovacieho obradu a náuku daného stupňa. Za istých okolností je však možné zasvätiť ašpiranta do prvého stupňa bezprostredne po udelení stupňa minerval.
O. T. O. a slobodomurárstvo
Členstvo v O. T. O. samo osebe nikomu neudeľuje žiadne postavenie v rámci slobodomurárstva.
Hoci O. T. O. bolo vo svojich prvopočiatkoch koncipované ako nadstavba slobodomurárstva a pracovalo v úzkom spojenectve s niektorými jeho rítmi, Aleister Crowley od roku 1918 razil politiku úplného oddelenia O. T. O. od slobodomurárstva. Crowley v tej dobe revidoval zasväcovacie obrady, insígnie a ďalšieho prvky Rádu, aby ich odlíšil od slobodomurárskych a najmä aby do nich premietol thelémsku náuku. Crowleyho O. T. O. si od tej doby nečiní nárok na to, že by z niekoho „robilo slobodomurára“.
E. G. C.
Súčasťou štruktúr O. T. O. je aj Ecclesia Gnostica Catholica (E. G. C.), Gnostická katolícka cirkev, ktorá má korene vo francúzskom gnostickom hnutí z prelomu 19. a 20. storočia. Do Rádu ju začlenil Theodor Reuss prostredníctvom Gérarda Encausseho (Papusa) v roku 1908 e. v.
E. G. C. prijala učenie thelémy zároveň s O. T. O. a dnes je jej učenie výhradne thelémske.
Ústredným obradom E. G. C. je Gnostická omša, ktorej misál spísal Aleister Crowley v dokumente s názvom Liber XV (v roku 1913 e. v.).
Členovia O. T. O., ktorí dosiahli príslušný stupeň zasvätenia a tešia sa dobrej povesti, môžu byť vysvätení do klerických funkcií v E. G. C.
Mnohé skupiny O. T. O. pravidelne slávia Gnostickú omšu. Obvykle pre účasť na Gnostickej omši nie je potrebné byť členom O. T. O. ani E. G. C.; očakáva sa však, že všetci zhromaždení prijmú eucharistiu.
Okrem Gnostickej omše slávi E. G. C. sviatosti krstu, konfirmácie, kňazstva, manželstva a posledné obrady.
História
Ordo Templi Orientis bolo založené na prelome 19. a 20. storočia rakúskymi a nemeckými ezoterikmi, z ktorých najprednejší bol zámožný rakúsky podnikateľ Carl Kellner (1851–1905). Pôvodne bolo zamýšľané ako Academia Masonica, teda organizácia oprávnená pracovať s viacerými slobodomurárskymi rítmi, ktoré syntetizovala s náukami ďalších ezoterických rádov a vytvorila tak vlastný systém so siedmymi základnými číslovanými stupňami zasvätenia. Nad týchto sedem stupňov boli pridané ďalšie dva, ktoré mali predstavovať rád O. T. O. v úzkom zmysle slova.
Rád bol teda pôvodne zamýšľaný ako nadstavba slobodomurárstva a mohli byť doňho prijatí iba vysokopostavení slobodomurári. Náuka dvoch najvyšších stupňov bola originálnou črtou O. T. O. a za jej autora sa považuje práve Carl Kellner. Jej podstatou je istý „Kľúč“, ktorý vysvetľuje celú komplexnú symboliku slobodomurárstva a podľa Kellnera aj najhlbšie tajomstvá prírody. Rád bol od počiatku koncipovaný ako otvorený aj ženám, čo však vytváralo konflikt so slobodomurárstvom, ktoré vo väčšine svojich foriem ženy nezasväcuje.
Po Kellnerovej smrti v roku 1905 sa hlavou Rádu stal Theodor Reuss (1855–1923). Pravdepodobne v roku 1908 bol vysvätený za biskupa v Gnostickej katolíckej cirkvi, rok predtým založenej Gérardom Encaussem (Papusom), Jeanom Bricaudom a Louis-Sophoronem Fugarionom, ktorí nadviazali na tradíciu Gnostickej cirkvi založenej v roku 1890 Jules-Benoîtom Doinelom. Neskôr v roku 1908 Reuss začlenil náuku Bricaudovej cirkvi do O. T. O. a v roku 1917 vydal dokument, z ktorého vyplývala samostatná existencia thelémskej Ecclesia Gnostica Catholica, nezávislej od Bricaudovej cirkvi.
Reuss sa stretol s Aleisterom Crowleym (1875–1947) v roku 1910 a v rámci O. T. O. mu uznal prvé tri stupne zasvätenia. V roku 1912 bol Crowleymu udelený X° a stal sa hlavou britskou sekcie O. T. O., ktorá dostala meno Mysteria Mystica Maxima či M∴M∴M∴. Crowley v roku 1913, počas návštevy Moskvy, napísal Gnostickú omšu, čím započal postupný proces thelémizácie Rádu. Neskôr Crowley prepísal zasväcovacie obrady tak, aby do nich premietol thelémsku náuku a sprístupnil ich aj ženám.
Reuss zomrel v roku 1923 bez toho, aby vymenoval svojho nástupcu. V roku 1925 bol Crowley na konferencii členov Rádu v Hohenleubene pri nemeckom meste Weida potvrdený v pozícii nového vodcu Rádu. Táto skutočnosť umožnila Crowleymu dokončiť proces thelémizácie Rádu a definitívne ho odčleniť od slobodomurárstva.
Hoci v tomto čase existovali pobočky Rádu v rôznych európskych krajinách a v USA, v nasledujúcich rokoch boli všetky európske pobočky zatvorené v dôsledku nástupu fašizmu. Jediná pobočka, ktorá zostala aktívna počas vojny a po nej, bola lóža Agape v Kalifornii. V nej sa objavili osobnosti ako Wilfred Talbot Smith, Jack Parsons či Grady McMurtry, neskorší vodca Rádu.
Crowley zomrel v roku 1947 a vedenie rádu po ňom prevzal Karl Germer (1885–1962), pôvodom Nemec žijúci v USA. Germer sa zameriaval na vydávanie Crowleyho ešte nezverejnených diel a Rád sa počas jeho vedenia nerozrastal. Germer zomrel v roku 1962 bez vymenovania nástupcu, po čom nasledovalo asi sedemročné interregnum.
V roku 1969 sa Grady McMurtry (1918–1985), jeden z pôvodných členov lóže Agape, dovolal mimoriadnych právomocí udelených mu Crowleym a de facto sa stal novým vodcom Rádu. V tom istom roku začal vykonávať nové zasvätenia do Rádu a s pomocou ďalších pôvodných členov Rád opätovne vybudoval. V rámci O. T. O. vystupoval pod menom Hymenaeus Alpha.
McMurtry nevymenoval svojho nástupcu, ale určil, že bude po jeho smrti zvolený hlasovaním Zvrchovanej svätyne Rádu. Za nástupcu bol zvolený brat Hymenaeus Beta, ktorý vedie O. T. O. dodnes.
Počas vedenia posledných dvoch vodcov Rád expandoval do viac než tridsiatich krajín sveta. V súčasnosti má veľké lóže v piatich krajinách: v USA, Spojenom kráľovstve, Austrálii, Taliansku a Chorvátsku.